Najnovšie články

Za všetky rodiny... Skutočne?

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:48
populivox: čo si o tom myslím

Zhromažďovacie právo a demonštrácie v Rusku.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:41
populivox: čo píšu iní

Mäkká sila.

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:35
populivox: čo si o tom myslím

Jiří Weigl: Katastrofa

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 19:18
populivox: čo si o tom myslím

Petr Hampl: prednáška ktorá nesmela...

Peter Bulik, Mgr. | 3.8.2019 18:20
populivox: čo píšu iní

Archív

Spriatelené weby

Príhovor primátora mesta

aktuality

Na slávnostnej akadémii z príležitosti 775. výročia prvej písomnej zmienky o našom meste predniesol primátor Bánoviec nad Bebravou Ing. Stanislav Šiko prejav. Sme radi, že pre Populi Vox doprial exkluzivitu prejav uverejniť.

Rok 2007 je pre mesto Bánovce nad Bebravou 775- tym výročím prvého písomného doloženia o jeho existencii. Samozrejme, že osídlenie v tejto lokalite osvedčujú mnohé archeologické nálezy, okrem iného aj z mladšej doby kamennej (okolo tritisíc rokov pred naším letopočtom.) Archeológovia a vedci – historici zaraďujú Bánovce nad Bebravou k veľmi starým kultúrnym územiam, napríklad už v 9. storočí nášho letopočtu boli Bánovce jedným zo slovanských organizačných stredísk, o čom je písomná zmienka aj v správe českého kronikára Kosmasa z roku 1901. Tohto ročné výročie sa odvíja od písomnej zmienky z roku 1232, kedy udelil kráľ Ondrej II. služobníkovi Hodoslavovi zem zvanú Ozorovce o čom vydal latinskú listinu, kde sa Bánovce nad Bebravou spomínajú pod názvom Ben. Bánovce vo svojom historickom vývoji i v tomto období prešli rôznym hospodársko politickým a organizačným členením, keď napríklad v roku 1376 obdržali kráľovské mestské výsady, ale už v 14. a 15. storočí Bánovce postupne vlastnili viaceré kráľovské i šľachtické rody. S týmto obdobím sa spája aj meno prvého bánovského richtára - Váňu. Bánovce boli od počiatku pravdepodobne čisto slovenským mestom o čom svedčia zachované mená ďalších richtárov z tohto obdobia - Sliepka, Rajčanský, Súkeník, Krupa, Kováč, Horňanský, Kožušník, Bošanský. O tom svedčia tiež úradné písomnosti z tohto obdobia, ktoré sa viedli v slovenčine. Zo vzdialenej a bohatej histórie Bánoviec si iste zaslúžia pozornosť udalosti zo 16 teho a 17 teho storočia z časov tureckých nájazdov, ktoré svedčia o hroznom utrpení vtedajšieho obyvateľstva, keď 20.9.1663 boli Bánovce nečakane prepadnuté tureckými jazdcami a značná časť obyvateľstva na čele s richtárom Andrejom Filom bola vyvraždená, mesto vypálené a časť obyvateľstva odvlečená do zajatia. Podobne však vojnové hrôzy neobišli naše mesto ani v 18. storočí, keď počas stavovského povstania hajdúsi Štefana Bočkaya sťali richtára a celú Mestskú radu. V štátnom archíve v Topoľčanoch je zachovaný pomerne bohatý a pekný archívny fond obsahujúci písomnosti a dôkazy z rôznych oblastí týkajúcich sa Bánoviec nad Bebravou od pradávnej histórie až po dnešok.
Z novšej histórie Bánoviec je snáď nutné spomenúť ako prišli Bánovce k svojmu druhému slovu svojho názvu. Udialo sa to v roku 1927, kedy došlo k zmenám a premenovaniu mnohých miest a obcí na Slovensku a pretože existujú ešte Bánovce na Východnom Slovensku na rieke Ondave naše mesto Bánovce keďže leží pri rieke Bebrave dostalo prívetok nad Bebravou.
Významným medzníkom vo vývoji a histórii mesta bolo Slovenské národné povstanie. Už 2. septembra 1944 bo v budove mestského domu vytvorený Okresný národný revolučný výbor, na čele ktorého stál Ján Repka. Z tohto obdobia zostali pre mesto smutné spomienky v podobe pamätníkov na zavraždených obyvateľov a účastníkov odboja na Cibislávke a Salašteku, ale aj pamätné tabule s menom padlých na Mestskom úrade. Oslobodenie mesta od nemeckých jednotiek sa uskutočnilo 5.4.1945 červenou armádou, v rámci ktorej bojovali v prednej línii aj rumunské vojská. Tieto udalosti si zasluhujú podrobnejšie pozastavenie sa, no pre krátkosť času a vzhľadom k zameraniu dnešnej akadémie spomeniem, že tieto udalosti si mesto a jeho obyvatelia každoročne pripomínajú či už na vlastných oslavách, alebo účasťou a podieľaním sa na oslavách na Jankovom Vŕšku.
Spoločensko ekonomickým postavením Bánoviec nad Bebravou bola charakterizovaná aj samospráva, či už obce napríklad v roku 1886 alebo kráľovského a poddanského mesta na čele s richtárom a obecným, či mestským zastupiteľstvom. Od roku 1870 boli Bánovce sídlom služnovského okresu na čele s hlavným slúžnym. Po vzniku ČSR bola aj v Bánovciach utvorená Slovenská národná rada a jej predsedom bol Anton Lapár. V prvých voľbách v roku 1923 zvíťazila v Bánovciach Slovenská ľudová strana , richtárom bol František Kluvánek až do roku 1927. Potom bol zvolený za richtára Štefan Fojtík, ktorý vykonával túto funkciu do roku 1938 , kedy bol zvolený na čelo mesta Anton Šandrik. V roku 1939 bola činnosť Národného výboru zrušená a bola zriadená funkcia vládneho komisára, ktorú zastával František Kluvánek. Mestský národný výbor bol ustanovený až v roku 1945, kedy bol zvolený za predsedu Štefan Bolech. Vo voľbách v roku 1946 bol zvolený za predsedu Mestského národného výboru Bedřich Krejčí, ktorý bol odvolaný z funkcie v roku 1948 v súvislosti s februárovými udalosťami, napriek tomu, že bol dlhoročný funkcionár Národného výboru (bol podpredsedom) a pomáhal aj v SNP. Funkciou predsedu Mestského národného výboru bol poverený Ján Chlpoš. V roku 1950 mal Mestský národný výbor v Bánovciach nad Bebravou 30 členov a na čele stál Jozef Matuška. V priamych voľbách v roku 1954 bol zvolený za predsedu Národného výboru Michal Valach. Po ňom nastúpil v roku 1957 Eduard Kahúň. V roku 1960 bolo sídlo okresu Bánovce zrušené, dostalo však štatút mesta. Vo voľbách v roku 1960 sa stal predsedom Národného výboru Jozef Šarina a v roku 1964 Pavol Bača. V roku 1969 sa stal predsedom Mestského národného výboru Jozef Trgyňa až do roku 1988. Po jeho náhlom úmrtí nastúpil RSDr. Pavol Peťovský, ktorý na základe novembrových udalostí odstúpil v roku 1989. V roku 1990 bol zvolený za predsedu Mestského národného výboru Ing. Ján Turčan, ktorý stál na čele mesta až do roku 2006. Dnes predstavujú samosprávne orgány mesta okrem primátora 21 členné mestské zastupiteľstvo s 11 timi komisiami a 4 mi občianskymi výbormi. Keďže sa v roku 1971 k mestu Bánovce pripojili obce Horné Ozorovce, Malé Chlievany a Biskupice, ktoré majú svoje občianske výbory, je potrebné spomenúť aspoň tých predsedov občianskych výborov, ktorí túto funkciu vykonávajú viacnásobne, sú to pán Juraj Pastorek, PaedDr. Ľubica Igazová a Ján Podlucký.
Kultúrno-spoločenské pomery a ich úroveň determinovali v Bánovciach predovšetkým kresťanské tradície siahajúce až do obdobia Veľkej Moravy. Najstaršia zmienka o bánovskej fare pochádza z roku 1294. Výstavba najstaršieho farského kostola Svätého Mikuláša podľa niektorých údajov započala v roku 1143, neskôr funkciu farského kostola prevzal kostol Najsvätejšej Trojice, ktorý je osadený na dnešnom Námestí Ľudovíta Štúra. Významný je tiež aj kostol Svätého Michala Archaniela.
V prevratovom období 1918 pôsobil na Bánovskej fare dekan Ján Kapsz do roku 1924 a po ňom Gregor Smieško. Z náboženského a spoločenského života Rímskokatolíckej cirkvi si iste okrem iného zaslúži pozornosť slávnostné požehnanie Andrejom Hlinkom v Katolíckom dome v roku 1922, kde bola vybudovaná veľká telocvičňa a dvorana.
Počas pôsobenia Dr. Jozefa Tisa v Bánovciach došlo k vybudovaniu základnej školy a učiteľského ústavu, vodovodu a kanalizácie. Dr. Jozef Tiso mal udelené čestné občianstvo, ktoré mu v povojnových rokoch za známych okolností bolo Mestským zastupiteľstvom odňaté.
V rokoch 1948-1968 pôsobil ako dekan Marcel Žovic, Michal Michalka do roku 1971, Bohumil Kapusta do roku 1993 a v súčasnosti od roku 1994 až doteraz Mgr. Dominik Gurín.
Dejiny Bánoviec tiež významne ovplyvnila existencia evanjelickej cirkvi augsburského vyznania a to pôsobením či už bánovských evanjelických farárov Basilius Modonius roku 1525, Štefan Osvaldi rok 1598, alebo hornoozorovský farár samostatného zboru Mgr. Juraj Dobay, Ondrej Gaspardes rok 1783, neskôr Ondrej Rybár, Alexander Barica, Drahomír Važák, Vladimír Majdúch a terajší pán farár Ivo Madzin. Evanjelický kostol v Bánovciach nad Bebravou je z roku 1989, v Horných Ozorovciach postavili kostol Ottlýkovci v rokoch 1724 až 1725. Evanjelická cirkev podobne ako katolícka mala veľký význam pre rozvoj mesta nielen z hľadiska náboženského, ale aj z národnostného, vzdelávacieho, kultúrneho, ekonomického a spoločenského života.
Nezastupiteľné miesto v histórii Bánoviec má tiež židovská komunita. Vzdelaní židia predstavovali po I. svetovej vojne značné percento bánovskej inteligencie. V meste im patrilo 90% obchodov, dva peňažné ústavy, štyri advokátske kancelárie, dvaja lekári, bánovský veľkostatok atď. V Bánovciach tiež sídlil hlavný rabín Móric Reich s pôsobnosťou pre 63 obcí. Roky autonómie Slovenska až po oslobodenia v roku 1945 boli pre židovskú obec pohromou, pretože holokaustu padlo za obeť takmer 500 židov. Aj pri tejto príležitosti vyjadrujem obetiam a pozostalým úprimnú sústrasť a ľútosť. Mesto je a bude nápomocné pri budovaní pamätníka obetiam holokaustu.
V histórii mesta má tiež svoje miesto sociálna a zdravotná úroveň obyvateľstva. Napríklad v 16. – 17. storočí bolo mesto, respektíve jeho obyvatelia postihnutí morovými nákazami a cholerami. Choroby liečili iba samoukovia a kúpeľníci. Prvý známy lekár bol chirurg Ján, ktorý v roku 1817 predložil Mestskej rade svoj výučný list. Prvá zmienka o lekárovi v Bánovciach pochádza z roku 1840. Prvý mestský špitál tzv. xenochodium sa spomína v 17. storočí. Po vzniku Československej republiky zdravotnú starostlivosť predstavovali obvodní lekári napríklad Dr. Szokoloczy, Dr. Ondrejička, Dr. Benedikt. Od roku 1951 bolo zriadené zdravotné stredisko na úrovni polikliniky. V roku 1957 v budove Odborného učilišťa TATRA bola zriadená nemocnica so 114 lôžkami. V roku 1987 sa dala do užívania dnešná nemocnica na čom mal zásluhu MUDr. Emil Dobrotka. Dnes je nemocnica v súkromnom vlastníctve a jej prosperovanie je na výbornej úrovni. Je to dôležité konštatovanie, pretože v rokoch 2003 až 2006 bola nemocnica mestská rozhodnutím vtedajšej vlády a vzhľadom k podmienkam a výsledkom hospodárenia (a možno aj vládnym zámerom) jej hrozil zánik.
V sociálnej oblasti pôsobí aj pedagogicko psychologická poradňa a nezisková organizácia ARCHA.
Vzdelávanie a školstvo je tiež nevyhnutnou súčasťou histórie mesta. Na prelome 19. a 20. storočia boli u nás dve ľudové školy, rímsko katolícka s 285 žiakmi a štátna so 140 timi žiakmi. V rokoch samostatného Slovenského štátu mala židovská obec svoju školu iba s jednou učebňou. Meštianska škola bola v starom kaštieli. Je zaujímavosťou, že v Bánovciach sa stretávame so školou typu mestského gymnázia už v roku 1527, aby sa do Bánoviec vrátila ako Gymnázium v roku 1969, keď sa stal riaditeľom Jaroslav Feranec. Riaditeľmi boli tiež Mgr. Jozef Kolačan a Mgr. Vladimír Hudák, teraz RNDr. Elena Kacvinská. V roku 1934 bola v Bánovciach zriadená učiteľská akadémia pričinením Dr. Jozefa Tisu, ktorá existovala do roku 1951. Po tomto roku bola v jej priestoroch zriadená vyššia priemyselná škola strojnícka, jej prvým riaditeľom bol Viliam Nesládek. Ďalšími riaditeľmi na tejto škole boli Ing. Milan Mikulík, Ing. Milan Znášik, Dr. Ľubomír Blaschke a Ing. Jaroslav Petrík. Neskôr bola škola premenovaná na Strednú priemyselnú školu strojnícku a dnes funguje škola ako spojená škola a riaditeľom je Ing. Jozef Orieška. Učňovské školstvo má v Bánovciach korene od roku 1923. Transformáciami a reorganizáciou zo strediska pracujúceho dorastu do dnešnej podoby – Stredné odborné učilište Juraja Ribaya, ktoré poskytuje svojim absolventom výučný list a maturitné vysvedčenie. Zakladajúci riaditeľ bol Milan Šagát, ďalej Ernest Janeček, Ing. Jaroslav Šišmiš a dnes je riaditeľom Mgr. Peter Bulík. Na území mesta je päť základných škôl, ktorých riaditeľmi sú v súčasnosti Mgr. Eva Mikušová, Mgr. Pavol Čúvala, PaedDr. Ľubica Igazová, Mgr. Darina Blaschkeová, RNDr. Daniela Kučavíková, sedem materských škôl, ktorých riaditeľkami sú v súčasnosti Božena Považanová, Drahomíra Gogorová, Eva Gunárová, Mgr. Anna Mikušová, Alena Laginová, Stanislava Mišová a Viera Obertová. Riaditeľkou ZUŠ D. Kardoša je teraz PaedDr. Katarína Verešová a riaditeľkou CVČ je teraz Mgr. Mária Králiková.
Život v historických dobách bol pre obyvateľov Bánoviec možný iba vďaka poľnohospodárstvu, ktoré sprevádza Bánovce dodnes. Pôvodne to boli súkromní roľníci a veľkostatkári a zemepáni. V novšej histórii poľnohospodárstva po kolektivizácií bolo v Bánovciach založené JRD, ktorého predsedami boli postupne Jozef Fojtík, Ľudovít Stránsky a Michal Janák. Ekonóm – účtovník bol Ján Sliepka. Štátny majetok národný podnik Bánovce nad Bebravou vznikol v roku 1960 a obhospodaroval okrem pôdy bývalého JRD polia v ďalších 14 tich obciach v okolí Bánoviec na celkovej výmere cca 4 200 há. Vo funkciách riaditeľov postupne pôsobili Juraj Ačay, Ing. Bedrich Janotík, Ing. Jozef Lauš, Aladár Hainc a Ing. Stanislav Šiko. V rastlinnej výrobe sa venoval pestovaniu obilnín, cukrovej repy, zemiakov, zeleniny a ovocia a výrobe škôlkárskych výpestkov. V živočíšnej výrobe v chove hovädzieho dobytka, oviec a ošípaných. Mal aj vlastný bitúnok a predajne mäsa, ovocia a zeleniny a tiež pekáreň. Zároveň v mimosezónnych mesiacoch realizoval pridruženú výrobu v oblasti výroby poľnohospodárskych strojov a zariadení. V súčasnosti je pretransformovaný na súkromnú spoločnosť.
V oblasti priemyselnej, respektíve manufaktúrnej výroby prešli Bánovce nad Bebravou podobným vývojom ako väčšina Slovenska. V prvých písomných zmienkach z roku 1492 sa spomínajú obuvníci, kováči, mäsiari a kožušníci. V 16. storočí je už zdokumentovaný prudší vzostup remesiel. V 17. storočí už vznikajú v Bánovciach aj mlyny, vytvárajú sa cechy, napríklad mäsiarov, klobučníkov, gombikárov a podobne.
Okolo roku 1820 sa vytvára stolársky cech, ktorý bol základom neskoršieho nábytkárskeho závodu. Pre potreby stolárov vznikol v roku 1934 priemyselný podnik Munk Burg. V roku 1938 vznikol na území mesta závod Trikota. V medzivojnovom období v Bánovciach fungovala tlačiareň Hermana Hertzka.
Najväčší vplyv na rozvoj mesta, výstavbu bytov a KBV mal závod TATRA, ktorý až do súčasnosti ovplyvňoval takmer celý hospodársko ekonomický chod. Jeho zrod sa počíta od roku 1950 a prešiel od odštepného závodu cez národný podnik až po štátny podnik, keď sa vyčlenil zo štátneho podniku TATRA Kopřivnica a vznikol samostatný podnik VAB. Po privatizácii VAB došlo k postupnému útlmu pôvodnej výroby a na území závodu dnes pôsobia rôzne firmy a zahraniční investori.
S privatizáciou VAB akciová spoločnosť je spojená však aj smutná známa kauza tzv. „tatrováckych bytov“. Aj keď sa dnes zdá, že spravodlivosť už začína „vidieť“, treba zdôrazniť traumu a krivdu, ktorí postihnutí občania mesta utrpeli. Zásluhu na zorganizovaní občanov do Občianskeho združenia, ako aj na aktivitách s tým súvisiacich má Ing. Elena Igazová.
Vo funkciách riaditeľa TATRY OZ sa vystriedali Anton Beňačka, Ing. Jozef Kováč, Ing. Oldřich Novák, Ing. Vladimár Šuvada, Ing. Anton Škorupa a Ing. Pavol Mikuška, ktorý je dodnes generálnym riaditeľom KORD SLOVAKIA a má veľkú zásluhu na oživení územia fabriky.
Ďalším z rozhodujúcich výrobných závodov na území mesta bola Zornica národný podnik, ktorá vznikla znárodnením Trikoty. Vo vedení podniku sa vystriedali Michal Chuťka, Matilda Šuchová, Alojz Kusalík, Pavol Jombík, Ing. Emil Dúcky, Ing. Ján Rišian. V súčasnom období časť Zornice vlastní súkromný majiteľ a časť odkúpil zahraničný investor, kde funguje prosperujúci závod ETERNA na čele s riaditeľkou Ing. Margitou Sirotnou.
Podobne ako predchádzajúce odvetvia má dlhú tradíciu v Bánovciach aj výroba obuvi, keď už od roku 1920 bolo založené Obuvnícke výrobné družstvo. Prvým predsedom bol Ján Šimpera. V povojnových rokoch bol ďalej predsedom Alexander Žitňanský, Alojz Fodrek a Jozef Ďuračka. V roku 2006 Obuvnícke výrobné družstvo zaniklo.
Závod Preglejka bol v Bánovciach pričlenený k národnému podniku Preglejka Žarnovica v roku 1950, neskôr v roku 1978 k národnému podniku Bučina Zvolen. Dlhoročným riaditeľom bol Pavel Pavle, ďalej Igor Kušnier a Ing. Rudolf Brachtýr.
Vplyvný závod na území mesta Bánovce bol tiež závod MIER národný podnik, kde sa vo vedení podniku vystriedal František Švikruha a Ján Šišmiš. Neskôr sa pretransformoval na akciovú spoločnosť BONA. Dnes je výroba nábytku takmer utlmená.
Potravinársky priemysel je v našom meste reprezentovaný mliekarňou, dnes pod názvom MILSY, akciová spoločnosť. Spracovávanie mlieka je v Bánovciach už v 50 tych rokoch, kedy v povojnovom období bol prvý riaditeľ J. Beľan, neskôr sa vo vedení vystriedal postupne Jozef Gerbel, Michal Studený, Emil Bobuš, Anton Mozola, Alexander Chalányi, Vladimír Lendvay.
Po vstupe zahraničného kapitálu sa v roku 1992 stal závod Milsy akciovou spoločnosťou a úspešne pokračuje v spracovaní mlieka a výrobe mliečnych výrobkov. Podporuje aj mliečnu výživu detí v miestnych školách. Dnes sú riaditeľmi Ing. Jozef Bajo a Ing. Martin Šajdík.

Mesto Bánovce žilo predovšetkým v 19. a 20. storočí čulým spoločenským a občianskym životom. V Bánovciach bol z tohto obdobia najstarším meštiansky čitateľský spolok. Druhý najstarší bol určite dobrovoľný hasičský spolok, ktorý bol založený 12.7.1874 a v obdobnej forme vlastne funguje dodnes.
Tretím bolo Uhrovecko Bánovské bratstvo a štvrtým spolok katolíckych tovarišov. V roku 1877 vznikol spevácky a hudobný spolok. Obľúbeným žánrom bánovskej kultúry bolo ochotnícke divadlo, ktorým sa zaoberali viaceré spolky. Aj v medzivojnovom období pružne fungovalo na území mesta množstvo spolkov a miestnych združení. Osvetovú prácu pomáhal rozvíjať osvetový zväz, ktorému výrazne pomáhali spolky –združenie žien Živena, Telovýchovné spolky Sokol a Orol, Skaut a Spolok Červeného kríža. V miestnej kultúre mali nezastupiteľné miesto hasiči, náboženské združenia, amatérske divadlo a spevokoly. Na území mesta pôsobili aj hospodársky spolok (1924), spolok Rozvoj (1924), katolícky kruh (1924), a ďalšie. Po druhej svetovej vojne sa kultúrna činnosť presunula do špecializovaných inštitúcií ZK TATRA a ZK ZORNICA, pričom riadiacim centrom bol Okresný dom osvety. Pri týchto inštitúciách pracovalo množstvo krúžkov a súborov. V roku 1975 bolo založené Mestské kultúrne stredisko, ktoré v Bánovciach pracuje dodnes. Činnosť týchto kultúrnych ustanovizní bola skutočne bohatá a vystriedalo sa v nich množstvo organizátorov a amatérskych umelcov. Rozvoj športu v meste začal ešte pred 1. svetovou vojnou. Veľký rozmach však nastal v medzivojnovom období, kedy postupne vznikali telovýchovné organizácia - už spomenutý OROL a SOKOL, ďalej BŠK, Klub Slovenských turistov, MAKABI, TJ Živnostenská, zväz katolíckej mládeže. Pestrou činnosťou prilákali do svojich radov desiatky obyvateľov mesta. Postupne sa vytvárali podmienky pre futbal, volejbal, stolný tenis, tenis, šach, hádzanú, gymnastiku, lyžovanie.
Po 2. svetovej vojne prispeli k rozvoju športu nové závody, školy, učilištia. Postavili sa pri nich telocvične a športoviská, ktoré boli základom rozvoja športu. Ten sa sústredil hlavne do TJ Spartak (gestorom bol závod Tatra) TJ Slávia (gestorom bol závod Zornica). Technické športy zastrešoval Zväzarm, resp. automobilové preteky a pretekárov, automobilový šport, motocyklistov a motokáry. Postupne vyrástli ďalšie športoviská, ktoré tvoria materiálno technické základňu pre rozvoj športových aktivít aj dnes.

Vážení hostia, dámy a páni,

vo svojom príhovore som obišiel mnohé veci, ktoré sú nezmazateľne zapísané a spojené s históriou mesta. Podrobnejšie, ale tiež nie dokonale sú zdokumentované v Monografii mesta Bánovce nad Bebravou 1232 – 2002. V ďalšej dopracovanej monografii bude doplnená aj súčasnosť a rozvoj. Pre krátkosť času som sa dotkol iba tých najvýznamnejších udalostí, faktov a mien.

Vo svojom príhovore som zámerne obišiel súčasný stav a zámery, či už v priemysle, terciálnej sfére, sociálno ekonomickej oblasti a podobne, pretože mesto momentálne zaznamenáva konjunktúru takmer vo všetkých oblastiach, čo je možné snáď vyjadriť syntetickým ukazovateľom disponibilná miera nezamestnanosti 5,2 %.

Mojou snahou bolo a je, aby som v nás Bánovčanoch utvrdil oprávnenú hrdosť na svoje mesto jeho dejiny a tradície a aby som našich hostí aspoň z časti informoval o historickom vývoji Bánoviec.

V závere svojho vystúpenia chcem rád upozorniť všetkých prítomných, že mesto sa opäť vrátilo k používaniu svojich pôvodných symbolov, t. j. erbu s červenou trojružou, pečati s týmto erbom a vlajke, a schválilo aj štvrtý symbol mesta znelku – bánovský mestský dom.

Ďakujem za pozornosť.
Článok vložil: Peter Bulik, Mgr.
Pridané: 11.10.2007 14:45



Pridať diskusný príspevok


Diskusia k článku (4)

objektivita 8.5.2011 14:50
Citácia: V texte je Slovensko v medzivojnovom období označené, ako autonómia. Bol to štát - to je historický fakt. Jeho vzniku predcházala Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 a následne, po nástupe Hitlera vznik samostatného štátu ( o ktorý sa slovenskí patrioti snažili už pod Maďarským útlakom) pod hrozbou územného rozdelenia Slovenska v prospech susedných štátov, až po vyhlásenie nezávislosti 14. marca 1939.
Ústava z 21. júla 1939 stanovuje oficiálny názov "Slovenská republika". Neskôr sa ujal názov Slovenský štát, ktorý sa bežne používal. Napriek vojnovému stavu, bola prvá Slovenská republika medzinárodno-právne zakotvená a uznaná zahraničím.
Dúfam, že sa mladí, minulosťou nezaťažení historici postupne zhostia úlohy objektívne posúdiť toto, pre Slovákov dôležité i smutné obdobie. Jednostranné posudzovanie dejín z pera komunistických historikov, ale i zástupcov židovskej komunity, nevytvára objektívny rámec v kontexte s vtedajšími pomermi v susedných štátoch, ktoré fašizmus prijali nie pod nátlakom, ako Slovenský štát, ale aktívne, na základe vlastných rozhodnutí. Nikdy som nespochybňoval utrpenie Židov a je mi ľúto, že trpeli a zomierali aj nevinní (ako milióny obetí iných konfesií). Na druhej strane aj im vyčítam neobjektívne hodnotenie významu atmosféry na Slovensku s porovnaním situácie vo vtedajších susedných fašistických štátoch, pri ktorých je imperatívum v tomto ohľade (hodnotení fašistickej minulosti)akosi divne tabu....


Suhlasim s Frantiskom Durisom. Kedze je tu priestor na diskusiu a komentare, tak clanok Frantisek doplnil. Je prijemne vidiet ze ludia dostavaju sancu sa zucastnovat na tvorbe a obohateni diania okolo nas a tak napisat svoj nazor v kultivovanej forme je prinos. Kritici maju lahku ulohu, ti nic netvoria, iba neguju co uz iny vymyslel alebo vytvoril. Historicke fakty Slovenska ako statu sa casto vidia dvojstranne, avsak tento clanok ma za ulohu informovat o meste.

Autor: Edita Reagovat

Históriu nikto nezmení 10.12.2007 15:36
Citácia: V texte je Slovensko v medzivojnovom období označené, ako autonómia. Bol to štát - to je historický fakt. Jeho vzniku predcházala Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 a následne, po nástupe Hitlera vznik samostatného štátu ( o ktorý sa slovenskí patrioti snažili už pod Maďarským útlakom) pod hrozbou územného rozdelenia Slovenska v prospech susedných štátov, až po vyhlásenie nezávislosti 14. marca 1939.
Ústava z 21. júla 1939 stanovuje oficiálny názov "Slovenská republika". Neskôr sa ujal názov Slovenský štát, ktorý sa bežne používal. Napriek vojnovému stavu, bola prvá Slovenská republika medzinárodno-právne zakotvená a uznaná zahraničím.
Dúfam, že sa mladí, minulosťou nezaťažení historici postupne zhostia úlohy objektívne posúdiť toto, pre Slovákov dôležité i smutné obdobie. Jednostranné posudzovanie dejín z pera komunistických historikov, ale i zástupcov židovskej komunity, nevytvára objektívny rámec v kontexte s vtedajšími pomermi v susedných štátoch, ktoré fašizmus prijali nie pod nátlakom, ako Slovenský štát, ale aktívne, na základe vlastných rozhodnutí. Nikdy som nespochybňoval utrpenie Židov a je mi ľúto, že trpeli a zomierali aj nevinní (ako milióny obetí iných konfesií). Na druhej strane aj im vyčítam neobjektívne hodnotenie významu atmosféry na Slovensku s porovnaním situácie vo vtedajších susedných fašistických štátoch, pri ktorých je imperatívum v tomto ohľade (hodnotení fašistickej minulosti)akosi divne tabu....


Potvrdzujem Františkove slová. Slovensko získalo autonómiu 6.októbra 1938,ale to bolo ešte v rámci Československa(v období po Viedenskej arbitráži sa hovorí o tzv.II.ČSR). Dňa 13.marca určil Tiso jeho osudy na základe Hitlerovho ultimáta vyhlásením samostatného Slovenského štátu,čo sa deň nato aj naplnilo. A k tomu 15.marca bol vyhlásený aj Protektorát Čechy a Morava,takže spoločný štát až do r.1945 neexistoval,a teda Slovensko,keďže bolo samostané,nemohlo mať autonómiu v rámci žiadneho iného štátu.

Autor: Marek Reagovat

Všelijakí mudrlanti 11.10.2007 20:46
Deň dva po akadémii sa kadejakí mudrlanti odbavovali na tom prejave a je,podľa mňa, celkom v pohode. Nedá sa vždy všetko spomenúť, hlavne pri toľkých rokoch a aj taj je toho mnoho, hoci isto ešte kopu veci primátor vynechal. Pre mňa dobre. Ak sa niekto cítite múdrejší, nabudúce mu s prejavom pomôžte.

Autor: Ivana Reagovat

Nie autonómia - Slovenská republika... 11.10.2007 20:26
V texte je Slovensko v medzivojnovom období označené, ako autonómia. Bol to štát - to je historický fakt. Jeho vzniku predcházala Viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 a následne, po nástupe Hitlera vznik samostatného štátu ( o ktorý sa slovenskí patrioti snažili už pod Maďarským útlakom) pod hrozbou územného rozdelenia Slovenska v prospech susedných štátov, až po vyhlásenie nezávislosti 14. marca 1939.
Ústava z 21. júla 1939 stanovuje oficiálny názov "Slovenská republika". Neskôr sa ujal názov Slovenský štát, ktorý sa bežne používal. Napriek vojnovému stavu, bola prvá Slovenská republika medzinárodno-právne zakotvená a uznaná zahraničím.
Dúfam, že sa mladí, minulosťou nezaťažení historici postupne zhostia úlohy objektívne posúdiť toto, pre Slovákov dôležité i smutné obdobie. Jednostranné posudzovanie dejín z pera komunistických historikov, ale i zástupcov židovskej komunity, nevytvára objektívny rámec v kontexte s vtedajšími pomermi v susedných štátoch, ktoré fašizmus prijali nie pod nátlakom, ako Slovenský štát, ale aktívne, na základe vlastných rozhodnutí. Nikdy som nespochybňoval utrpenie Židov a je mi ľúto, že trpeli a zomierali aj nevinní (ako milióny obetí iných konfesií). Na druhej strane aj im vyčítam neobjektívne hodnotenie významu atmosféry na Slovensku s porovnaním situácie vo vtedajších susedných fašistických štátoch, pri ktorých je imperatívum v tomto ohľade (hodnotení fašistickej minulosti)akosi divne tabu....

Autor: František Ďuriš Reagovat

peterbulik blog